Z talianskych židovských receptov sa zachovalo niekoľko naozaj zaujímavých a výborných. Ide napríklad o tento pôvodom ricottový koláčik, ktorý som upravila na miestne pomery a pokúsila sa ho upiecť z tvarohu. Odporúčam použiť na pečenie menšiu tortovú formu s priemerom maximálne 21cm. Cassola vám v chladničke vydrží niekoľko dní.
Pri obsiahlom vyhľadávaní zaujímavých šavuotových receptov sa mi podarilo získať a prerobiť recept na „chlieb siedmych nebies“. Ide o sladšiu chalu, ktorá má veľmi zaujímavú históriu. Sefardskí židia, ktorí odišli zo Španielska a Portugalska do Grécka, konkrétne do mesta Solún (Thessaloniki), zvykli piecť tento chlieb na sviatok Šavuot. Počas Druhej svetovej vojny táto komunita bola nacistami takmer úplne zlikvidovaná a len hŕstka pozostalých si pamätala na to, ako kedysi ich babičky, či prababičky tento chlieb piekli.
Delkelach sú taštičky z tvarohového cesta, plnené tvarohovou plnkou. Niečo ako double tvaroh. Ide predsa o recept na sviatok Šavuot, tak sa mi to zdá takto správne. Môžete ich plniť aj inou plnkou, kľudne dobrým džemom, alebo čokoládou. Po upečení ich niektorí obaľujú v práškovom cukre.
Crostata je veľmi obľúbený taliansky koláčik, na ktorom je najlepšia jeho flexibilita. Dá sa naplniť džemom, tvarohom (ricottou), čokoládou, alebo aj akýmkoľvek ovocím, či krémom. Na Šavuot som si vymyslela túto tvarohovú crostatu. Crostata má zvyčajne na povrchu „mriežku“ z cesta. Ak je cesta viac ako treba, je možné z neho spraviť aj akúsi pokrievku celého koláčika a spraviť tak tvarohovú tortu. Ja mám radšej mriežku, lebo vtedy vidno čím je crostata plnená. Na Šavuot odporúčam práve tvarohovú, alebo ricottovú náplň.
Tento koláčik sa stal v mnohých rodinách klasikou na Šavuot. Obmien a možností je veľa, napríklad jahodový, čokoládový, kávový a tak ďalej, ale začnime týmto úplne klasickým, nedochuteným, nefalšovaným cheesecakom.
Hovädzie so zeleninou si u nás doma na šábes pripravíme vtedy, keď vieme, že na prípravu budeme mať čas. Na hovädzie mäso veľmi rada používam pomalý hrniec (slow cooker). Mäso sa varí práve viac hodín, ale na nižšej teplote. Uvarené je krásne mäkké a lahodné. Pripravujem ho vždy večer a celú noc nechám „variť“, dokopy asi 8 - 9 hodín.
Milujem zeleninu. Ale keď ide o baklažán, úplne sa prestávam ovládať. Bude to asi tým, že počas môjho dlhého pobytu v Taliansku bol baklažán veľmi častou zložkou mojich obedov. Naspäť doma sa zas stal tým, čo mi Sicíliu pripomína.
Jedným z mojich obľúbených šabesových receptov je tento šalát z baklažánu. Navzdory tomu, že ide o zeleninu prevažne z teplejších oblastí, tento recept pochádza od známej zo Švédska.
Je tu ďalší z mojich (nielen) šábesových šalátov. Tento mám rada hlavne pre sviežosť a vôňu feniklu no a samozrejme pre jeho jednoduchosť. Naučila som sa ho robiť na Sicílii, kde je veľmi obľúbený. Mnohí do neho ešte pridávajú napríklad kyslé rybičky, či sušené rajčiny.
Jedna z vecí, ktoré pečiem bez nakúkania do môjho receptára je práve barches. Toto šábesové pečivo pečiem častejšie ako čokoľvek iné a to každý týždeň. Odskúšala som naozaj veľa rôznych receptov, z ktorých niektoré pochádzali z Talianska, iné z USA, ale najlepší je jednoznačne tento. Nepochybujte, že každá židovská rodina má ten svoj obľúbený, niekto slanší, niekto sladší. Som si ale istá, že v každej rodine, kde sa barches pečie sa naňho teší celá rodina od momentu, keď sa z kuchyne začne rozliehať jeho krásna vôňa.
Barches je možné piecť z múky zo piatich rôznych múk – pšeničnej, žitnej, špaldovej, jačmennej a ovsenej. Pri vykysnutí cesta sa v niektorých prípadoch oddeľuje malú časť a spáli sa v peci ako symbol obety. Pletieme ho zo štyroch, či šiestich prameňov. Ak si neviete rady, nevadí ak bude upletený aj len z troch. Na sviatok Roš Hašana sa pečie okrúhla chala ako symbol nekonečnosti života. Vyjadruje nádej, že ďalší rok prežijeme bez nepríjemných prerušení a v pokoji.
Nechať barches riadne vykysnúť je zásadné. Kysnuté cesto proste potrebuje svoj čas. Odporúčam ho piecť pokiaľ možno na poslednú chvíľu. Čerstvo upečený je neporovnateľne chutnejší.
Výroba tejto nátierky je veľmi rýchla a jednoduchá. Jediný zložitejší a nie úplne príjemný krok je čistenie údenej ryby. Odporúčam ju pripraviť na šabesovú večeru a natierať ju na čerstvý barches. Určite nebudete sklamaní.